PREČO DIGITÁLNY DETOX

Aký je môj príbeh a ako som objavil digitálny detox? Na začiatok musím zmieniť, že som nadšencom technológií. Sledujem nové trendy, mám výkonný “chytrý” telefón. Zvykol som si mať mobil stále na dosah ruky, kontrolovať ho, aj keď nezvonil ani neprišla notifikácia o novej správe či e-maile. Patrím do kategórie ľudí, ktorých práca bola predovšetkým v digitálnom prostredí. To znamená, že som bol neustále online. Takmer permanentné pripojenie mi na začiatku viac-menej neprekážalo, resp. vnímal som len pozitíva, ktoré mi technika prinášala.

 

Keď to začne prerastať cez hlavu 

S rastúcim počtom aplikácií v mobile, návalom informácií, e-mailov a častou komunikáciou na komunikačných platformách a sociálnych sieťach som začal pociťovať, že mi to všetko pomaly ale iste začína prerastať cez hlavu. V práci som sa nevedel sústrediť, nič dokončiť. Cítil som, že som menej produktívny a zorganizovaný. Tlačil som pred sebou čoraz viac rozrobených a nedotiahnutých úloh, preskakoval z jednej úlohy na druhú a stále ma niečo vyrušovalo. A to nielen v práci.

Problém s možnou závislosťou na digitálnych technológiách som si ale najskôr začal všímať u iných. Na ulici som videl stále viac ľudí, ktorí chodia s hlavou dole upriamenou na obrazovke mobilu a nevnímajú dianie okolo nich. Takýchto ľudí-zombie som stretával aj na zastávkach, v reštauráciách a vo výťahoch. A stále ich bolo viac a viac. Doslova epidémia.

No u koho mi to prekážalo najviac, boli deti. Bežným obrazom v čakárni u detského lekára je, že 9 z 10 detí má sklonenú hlavu a v rukách držia mobil.

 

Posledná kvapka

Tou pomyselnou poslednou kvapkou bol telefonát s mojim kamarátom, ktorý sa so svojim dvanásťročným synom vybral na dovolenku k moru. Na otázku ako si užívajú more, prišla nečakaná odpoveď: „Čo ti poviem, nič moc. Syna neviem dostať od počítača. More ho vôbec nezaujíma, sme tu už niekoľko dní a ešte sa ani nebol okúpať. Stále je na počítačových hrách a YouTube,“ vysvetlil mi so smutným tónom v hlase.

Vtedy som si uvedomil, že to už je problém. A postupne bude čoraz väčší.

Generácia ľudí narodených v minulom tisícročí si spomenie na detstvo, v ktorom deti trávili hodiny vonku na ihrisku s loptou, na bicykli, alebo s hokejkou v ruke až do tmy a domov šli až po asi piatom volaní mamy. Dnes majú rodičia opačný problém – ako dostať dieťa von, na vzduch, preč od obrazovky mobilu alebo počítača.

Začal som teda hľadať riešenie. A natrafil som na koncept digitálneho detoxu. Neskôr k tomu pribudla myšlienka digitálnej diéty a digitálneho minimalizmu.

 

Rastúci trend

V mnohých krajinách koncept digitálneho detoxu funguje už niekoľko rokov a je čoraz vyhľadávanejší. Nejde v ňom o úplné vzdanie sa digitálnych technológií, či boj proti nim. Úplný pôst vo forme „odpojiť sa od technológií a odísť žiť do lesa“ by pre dnešného človeka znamenal výrazný hendikep, ktorý by ho postavil mimo civilizácie. Treba sa skôr snažiť nájsť zdravú rovnováhu medzi virtuálnym a skutočným svetom. Tá spočíva v nastavení hraníc, priorít a návykov pri používaní digitálnych technológií.

Problém totiž nie je v samotných technológiách, ale v ich používateľoch, resp. spôsobe, ako zariadenia používajú. Už Albert Einstein povedal: „Prečo nám skvelá technika, ktorá šetrí prácu a uľahčuje život priniesla doteraz tak málo šťastia? Odpoveď je jednoduchá: pretože sme sa ju nenaučili rozumne používať.“

Digitálny detox je nielen nový výraz v slovníku, ale aj návod, ako sa nenechať ovládnuť digitálnymi technológiami a, naopak, dostať ich pod kontrolu. Je nástrojom, ako byť v živote viac šťastný, slobodný, ale aj produktívny, bystrý a kreatívny. Som presvedčený, že problém s digitálnymi technológiami môže mať čoskoro takmer každý, preto je dobré vedieť ako nájsť zdravú rovnováhu.