Chytá vás panika, ak vonku zistíte, že ste si doma zabudli mobilný telefón? Napriek tomu, že to môže znieť smiešne, žart to nie je. Nomofóbia je jedným z hlavných znakov závislosti od digitálnych technológií.
Diagnóza už má aj svoj názov – nomofóbia (z angl. nomophobia, výraz zložený zo slov No Mobile Phone Phobia). Ľudia trpiaci touto diagnózou majú chorobný strach z toho, že zostanú mimo dosahu signálu, vybije sa im batéria mobilu alebo si niekde zabudnú svoj telefón.
Medzi symptómy patrí nervozita, podráždenosť, nepokojnosť až agresivita. Nomofóbia môže viesť až k fyzickým prejavom ako nevoľnosť, dýchavičnosť, nadmerné potenie, bolesť na hrudníku či chvenie. Nomofobici nie sú schopní sústrediť sa na prácu a pravidelne si musia kontrolovať telefón. To isté platí aj pri ich konverzácii s inými ľuďmi. Počas rozhovoru opakovane siahajú po telefóne, aby si skontrolovali neprijaté hovory, textové správy, whats app alebo emaily. Samozrejme bez toho, či telefón zazvonil alebo sa ozvala zvuková notifikácia hlásiaca príchod novej správy. Nomofóbia sa vyskytuje až u 66 percent populácie, väčšina (77 %) je vo veku 18 – 24 rokov.
Netradičných diagnóz začína pribúdať. Za zmienku stojí napríklad syndróm, ktorý má v angličtine názov cellphone vibration syndrom, čiže syndróm fantómových vibrácií. Pri ňom si človek neustále myslí, že mu zvoní telefón alebo mu prišla SMS správa bez toho, aby sa to skutočne dialo. Preto si kontroluje mobil viac, ako je zdravé. Je to jeden z dôkazov ako technológia ovplyvňuje ľudskú psychiku.
Podľa odhadov až 80 percent ľudí už zažilo tento syndróm. Lekári ho však zatiaľ nepovažujú za znepokojujúci jav, pokiaľ je v rozumných medziach.
