Nasledujúci článok je zhruba na 3 minúty čítania. Myslíte si, že ho zvládnete prečítať bez toho, aby vás niečo nevyrušilo? Pokiaľ ho čítate v práci, pravdepodobne sa vám to na jednu šupu prečítať nepodarí. Podľa štúdie profesorky Glorie Markovej z Kalifornskej univerzity, človeku v práci trvá v priemere iba 3 minúty, než ho niečo vyruší. Znovu sa sústrediť a vrátiť k úlohe do stavu, než došlo k vyrušeniu, trvá pritom až 23 minút.
Čoraz viac profesií je závislých od počítačov. Celé odvetvie IT, projektový manažment, administratívna práca sa presunuli za počítače. Architekti už netrávia hodiny rysovaním výkresov, ale sedia za veľkým monitorom a kreslia myšou. Začlenením technológií do pracovného procesu sme sa stali efektívnejší, stihneme toho viac, dokážeme sledovať niekoľko činností naraz, komunikujeme s kolegami a obchodnými partnermi po celej planéte.
Energia, ktorá chýba inde
No narastajúce množstvo činností, ktorým každý deň čelíme, nás pripravuje o energiu. Tá potom chýba v práci aj v súkromnom živote. A prejavuje sa to i na výkonoch a produktivite. Viac prístrojov totiž znamená väčšie rozptýlenie a nižšiu efektivitu. Používaním digitálnych technológií tiež klesajú schopnosti kritického myslenia a analýzy. Priemerný čas udržania pozornosti u ľudí aj v dôsledku používania smartfónov klesol z 12 sekúnd v roku 2000 (začiatok revolúcie mobilov) na 8,25 sekundy v roku 2015. Pre porovnanie, akváriová rybka stráca koncentráciu po deviatich sekundách.
Na základe štúdie firmy Basex, rušivé vplyvy a čas potrebný na opätovné sústredenie uberú 28 percent pracovného dňa priemerného duševne pracujúceho človeka.
Spoločnosť s viac ako tisíc zamestnancami tak ročne príde o viac ako 10 miliónov dolárov kvôli rušivým vplyvom spôsobenými digitálnymi technológiami.
Aj bez vonkajšieho podnetu
Vyrušenie pritom nemusí prísť zvonka. Veľa ľudí sa nedokáže sústrediť na jednu činnosť bez toho, aby si po pár minútach neskontrolovali mobilný telefón, e-mail, konto na sociálnej sieti alebo obľúbenej internetovej stránky. Nič z uvedeného si pritom nemusí pýtať svoju pozornosť. Zvykli sme si ich kontrolovať sami od seba bez podnetu.
Kultúra nepretržitého pripojenia si vyberá svoju daň v pracovnom aj osobnom živote. Mrháme časom, energiou a pozornosťou na informácie a rušivé vplyvy, ktoré nie sú dôležité a prinášajú len minimálnu pridanú hodnotu. Podľa štúdie profesora Clifforda Nassa z univerzity v Stanforde až 80 % času stráveného pred obrazovkou telefónu, tabletu alebo počítača možno označiť za neproduktívny.
Množstvo vplyvov rastie
S narastajúcim množstvom zariadení, ktorými sme obklopení, rastie aj množstvo rušivých vplyvov. Telefonáty, SMS správy, e-maily, notifikácie komunikačných aplikácií, sociálnych sietí, či iných mobilných aplikácií. Podľa štúdie Izraelskej softvérovej spoločnosti harmon.ie až 74% užívateľov je zvyknutých mať spustených viac ako 5 aplikácií súbežne. Priemerný počet spustených programov je pritom 9,4.
Cieľom každého programu je človeku uľahčiť život, priniesť čo najviac informácií v čo najkratšom čase. Keď je však programov priveľa, užívateľ sa stráca, je frustrovaný, pociťuje únavu a pokles produktivity. Potreba byť neustále pripojení a kontrolovať emaily aj po práci vedie k chronickému stresu a emočnému vyčerpaniu. Človek sa začína prispôsobovať technológiám, pričom by to malo byť naopak, technológie by mali ponúkať informácie spôsobom bližším fungovaniu ľudskému mozgu.
