Digitálne technológie sú skvelý pomocník. Uľahčujú nám život, šetria čas. Vďaka nim toho stihneme niekoľkonásobne viac ako generácie pred nami. Sme efektívnejší a produktívnejší. Logicky by sme mali mať čoraz viac voľného času. Na druhej strane títo pomocníci sú aj najväčší žrút času.
Pomocník alebo žrút času?
“Ako sa máš?” je jedna z najčastejších otázok pri stretnutí medzi priateľmi.
“Nestíham. Mám toho toľko, že neviem kam skôr skočiť.” To je pre zmenu pomerne častá odpoveď.
Kde sa podel všetok ten ušetrený čas, ktorý sme mali získať vďaka počítačom, emailom či chytrým telefónom? Niekde ho strácame alebo s ním nesprávne nakladáme.
Veď skoro všetko čo dnes robíme je efektívnejšie ako v minulosti. Pred dvadsiatimi – tridsiatimi rokmi sa dokumenty doručovali buď osobne alebo poštou. Dnes odoslanie e-mailu aj s prílohami trvá pár minút, šikovnejším niekoľko sekúnd. Len pri tejto činnosti sme ušetrili desiatky minút, ktoré boli potrebné na prípravu listu a návštevu pošty, poštovej schránky alebo priamo adresáta.
Ešte viac úspory nájdeme v spôsobe získavania informácií. Kým v minulom storočí/tisícročí, skrátka pred rokom 2000, boli hlavným zdrojom informácií knihy, noviny a časopisy, dnes je získanie odpovede z internetového vyhľadávača otázkou sekúnd. V porovnaní s dohľadaním informácií v knihe je to úspora rádovo v desiatkach minút. A to iba v prípade, že sme mali knihu po ruke. Pokiaľ bolo potrebné navštíviť knižnicu, bavíme sa o hodinách.
A čo cestovanie? Papierové mapy vytlačili navigácie v mobiloch, ktoré nás namiesto študovania mapy a okolia, prípadne pýtania sa okoloidúcich na cestu, dovedú až k dverám cieľovej adresy.
Dopoludnie strávené ručným umývaním auta sa scvrklo na pár minútovú návštevu autoumývačky.
A tak ďalej a tak ďalej.
Príkladov sa dá nájsť veľa, pričom ani nemusíme zachádzať do extrémov v podobe úspory času, ktorú priniesla práčka, umývačka riadu alebo vysávač. Stačí sa spýtať starých ľudí na to, koľko času im zabrali tieto činnosti v minulosti.
Odvykli sme si čakať
Zvykli sme si, že veľa vecí dostaneme hneď a máme ich na dosah. Chcete si pozrieť film? Nemusíte sa obliekať a ísť do kina. Za pár minút je film stiahnutý z internetu alebo si ho rovno pozriete na Netflixe. Máte chuť si vypočuť hudbu? Nie je nič ľahšie ako si na Youtube alebo Spotify vyhľadať akúkoľvek skladbu, album alebo aj celú diskografiu interpreta či skupiny. Tempo akým sa všetko zrýchľuje je závratné. Zrýchľuje sa prenosová rýchlosť internetu, skracujú sa čakacie časy.
Ľudia si na to rýchlo zvykli a keď niečo trvá dlhšie, začínajú byť netrpezliví. Problém to začína byť u detí, ktoré v takomto prostredí vyrastajú a chýba im trpezlivosť. Očakávajú okamžité výsledky aj tam, kde to nie je možné. Strom nevyrastie zo semienka za deň, koláč neupečiete tak rýchlo ako si stiahnete pesničku z internetu a človek sa nenarodí za mesiac od počatia.
Kde teda strácame čas
Vráťme sa ale späť k pátraniu po stratenom respektíve usporenom čase. Keby sme spočítali čas, ktorý sme vďaka novým technológiám ušetrili, dôjdeme k niekoľkým hodinám denne. Ako to, že čas stále nemáme? Paradoxne najviac času venujeme tým digitálnym technológiám, ktoré nám ho pomohli ušetriť. Sú to všetko zariadenia s obrazovkami – smartfón, tablet, notebook a televízor.
Tak čo? Sú digitálne technológie pomocník alebo žrút času?
Ak vás zaujíma ako mať prehľad o tom, koľko času denne strávite na mobile alebo notebooku, prečítajte si článok 8 aplikácií, s ktorými budete mať čas na mobile pod kontrolou.
