V akom veku dať deťom prvý mobil

13. januára 2021 admin

S touto témou sa rodičia detí stretávajú čoraz častejšie. Mnohí si uvedomujú, že mobily, tablety či videohry so sebou prinášajú aj určité zdravotné riziká a hrozbu závislosti. Na druhej strane deti čoraz v mladšom veku začínajú tlačiť na rodičov a ako darček si prajú vlastný mobil.

Telefón často používajú už deti v predškolskom veku. Podľa istej štúdie až 30 percent detí do veku dvoch rokov vie ovládať iPad, zatiaľ čo hovoriť ešte nevie. Prečo to nie je najlepší nápad a prečo si kúpu akejkoľvek obrazovky treba poriadne premyslieť?

 

Kedy je ten správny čas

To, kedy sa deti k elektronike dostanú, je len otázkou času. Držať ich v úplnej izolácii nemá zmysel. Dôležitá je však otázka, kedy začať s obrazovkami. Asi málokto si dnes vie predstaviť, že by dieťa nepoznalo žiadne televízne rozprávky. Zatiaľ čo donedávna boli deti odkázané iba na vysielanie televízií, dnes už čakať nemusia a rozprávky si kedykoľvek pozrú na Youtube. Tieto návyky si deti osvoja veľmi rýchlo. Pre rodiča preto platí, že nie je kam sa ponáhľať, mali by sa držať zásady čím neskôr, tým lepšie.

Odborníci varujú, že digitálne technológie vôbec nepatria do rúk deťom mladším ako dva roky. To však neznamená, že staršie deti už môžu tráviť pred obrazovkou hodiny. Viacerí psychológovia dokonca tvrdia, že až do veku 10 rokov by deti nemali s digitálnymi zariadeniami prichádzať do styku. Áno, znie to drasticky, najmä keď si uvedomíme, že smartfóny a tablety sú dnes súčasťou výbavy detí už v predškolskom veku, čiže hlboko pod touto hranicou. Keď už rodič nevydrží s digitálnym „celibátom“, mal by sa aspoň snažiť nájsť rovnováhu medzi digitálnym a skutočným svetom, určiť pravidlá používania elektroniky a dbať na ich dodržiavanie.

 

Koľko času povoliť

kolko casu by mali deti stravit pred obrazovkami

Príliš skorý kontakt s digitálnymi technológiami ohrozuje kvalitu zraku detí. V škôlkach a školách je tendencia čo najskôr začať deti učiť pomocou elektroniky. Nebezpečné je to práve v prvých rokoch vývoja dieťaťa, keď sa vytvárajú binokulárne funkcie očí, čiže priestorové videnie. V prvých šiestich rokoch života sa oko vyvíja a rastie, takže akýkoľvek zásah v podobe obrazoviek elektronických prístrojov môže zanechať stopy na celý život. V tejto fáze je potrebné kontakt s elektronikou čo najviac minimalizovať. Neskôr sa deti aj tak k nej dostanú.

 

Školáci a argument spolužiaci 

U detí v školskom veku autoritu rodičov v otázke používania mobilov podkopávajú správy o tom, ktorý spolužiak už na Vianoce alebo narodeniny dostal mobilný telefón. Nehovoriac už o pretekoch v značkách a drahých high-endových zariadeniach za sumy blížiace sa mesačnému platu. Rodič chtiac nechtiac začne riešiť dilému ako svoje dieťa ochrániť pred negatívnymi vplyvmi obrazoviek a zároveň nevystaviť ho do situácie, kedy by bolo vyčlenené z kolektívu. Dôvodom môže byť absencia spoločných tém o hrách, aplikáciách alebo diskusných skupinách.

 

Prečo Steve Jobs nedovolil svojim deťom digitálne hračky

Hovorí sa, že obuvníkove deti chodia bosé. Minimálne to platilo pre rodinu Steva Jobsa, bývalého zakladateľa a výkonného riaditeľa amerického technologického gigantu Apple. Človek by si myslel, že deti muža, ktorý založil a viedol najväčšiu technologickú firmu na svete, budú mať najnovšie iPhony, iPady či iPody. Opak bol pravdou, vôbec ich nepoužívali. Hoci Jobs bol synonymom novátorských technológií, v role rodiča sa správal úplne odlišne ako v práci. Bol presvedčený, že deťom je potrebné obmedzovať prístup k elektronickým zariadeniam. Uvedomoval si, že telefóny a tablety sú v rukách detí hračkami, ktoré takmer nahradzujú rodičov. Dokážu ich zabaviť, upokojiť počas dlhej jazdy autom, ale aj odviesť ich pozornosť.

Podobný postoj voči digitálnym technológiám v rukách detí mal aj ďalší velikán zo sveta IT biznisu. Bill Gates, zakladateľ softvérového giganta Microsoft a jeden z najbohatších ľudí sveta, svojim deťom nedovolil mobilné telefóny až do veku 14 rokov. Čas strávený pred obrazovkami im začal obmedzovať po tom, ako spozoroval nezdravý vplyv videohier na svoju dcéru. Tento trend možno vidieť u viacerých známych osobností nielen zo sveta IT biznisu.

 

Nekupujte deťom drogy

Asi každý rodič sa obáva, aby jeho dieťa nezačalo fajčiť, fetovať alebo brať drogy. Na novodobé drogy v podobe smartfónov, tabletov a videohier však nemyslia. Dokonca im ich kupujú sami. Je pritom zjavné, že na deti pôsobia ako drogy. Americký psychológ Nicholas Kardaras ich priamo nazýva digitálny heroín. Dokazuje to na snímkach mozgu dieťaťa závislého od počítačovej hry, ktorý vyzerá rovnako ako mozog človeka závislého od drog. Kardaras tvrdí, že liečba digitálnej závislosti môže byť komplikovanejšia a aj nákladnejšia ako liečba pacientov závislých od drog.

Ak sa vám zdá prirovnanie elektroniky k drogám drsné, digitálne hračky môžeme prirovnať k alkoholu. Ten pre človeka ako taký nie je zlý a v malom množstve môže mať blahodarné až liečivé účinky. Problém je, keď ho človek vypije priveľa. To isté sa dá povedať aj o elektronike. V rozumnej miere je prospešná, môže byť dobrým prostriedkom na vzdelávanie, výchovu, využitie voľného času a oddych. Problém nastáva, keď sa používa až príliš.

 

“Na rozdiel od alkoholu, cigariet a gamblerstva, pri mobiloch, tabletoch a videohrách nie sú stanovené žiadne vekové obmedzenia.”

 

Môže sa k nim dostať aj malé dieťa a stráviť pri nich hodiny, hoci mu to škodí.

Mobil je tiež možné prirovnať k cigaretám. Máme ho stále vo vrecku a keď sa nudíme alebo sme nervózni, siahneme po ňom. Prináša podobné uspokojenie ako cigarety, keďže pri obidvoch fenoménoch sa v mozgu uvoľňuje chemická látka dopamín. Tá sa spája so systémom príjemných vnemov, keďže sa uvoľňuje pri príjemných aktivitách. Funguje na báze mechanizmu predvídania odmeny.

Viac informácií o tom, ako si nenechať digitálne technológie prerásť cez hlavu bez toho, aby ste sa ich museli vzdať, nájdete v našej knihe Hlavu hore.